Matricu tohto projektu tvorí divoká príroda, zktorej sa vynárajú významy a obsahy prvých rokov manželstva, materstva a rodinného života. Esencie bytia, obalenej do symbolov. Autorka nás sprevádza haptickou skúsenosťou s matériou fotografie, keď dotyk a práca rukami umožňujú intímnejší vzťah s dielom, ktorého projekčnou plochou je krajina ako ontologicky dokonalá konštanta. Okrem čisto fotografického a kolážového prístupu sa dostáva doslova do útrob instantnej snímky – fotografiu rozoberá a oddeľuje jej vrstvy, aby do nich následne mohla zasahovať vyškrabávaním, rytím, vyrezávaním. Jednoducho povedané, Rastie(me) rozpráva o období, keď sú zrazu od vás závislé tri malé deti, máte byť milujúcou manželkou, spokojnou gazdinkou, snažíte sa nespáchať profesijnú samovraždu, ráno vstať a prežiť ďalší deň.

Veronika Marek Markovičová je absolventka Filmovej a divadelnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (2008) a Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2014). Absolvovala študijné pobyty na Viedenskej univerzite (2005) a pražskej FAMU (2013). Venuje sa výtvarnej fotografii. Skúma materiálové a naratívne možnosti analógovej fotografie, konštruuje a dekonštruuje svoj príbeh. Vystavovala na Slovensku, v Česku, Rusku, Rakúsku, Číne a ďalších krajinách. Jej tvorba bola publikovaná napr. v časopise FOTO, Fotograf a Marika Magazine, je zastúpená v jednej z najväčších súkromných zbierok českej a slovenskej fotografie PPF Art. Pôsobí aj ako kurátorka. Je zástupkyňou šéfredaktora časopisu o fotografii www.paradajsphotomag.com. Participovala na vydaní publikácie Dokument1 (2019) o súčasnej slovenskej dokumentárnej fotografii a knihe Nefotografie (2024).